bunka

Mrzí ma to stále poskakovanie na dne. Niekde tréneri robia chybu a zverencom dochádza trpezlivosť. Žiaden posun vpred a hore.

Teórie, metodické zmeny, experimenty, vlastný prospech a strata  sedliackeho rozumu. Zmeny výkazov, trieštenie sledovania. Bez ukázania a vôbec pociťovania posunu k lepšiemu. Pripadá mi to, že za tým je nejaký mizogýn. Muž, čo nemá rád ženy. Kto je na začiatku, či konci, tohto reťazca?

Na miestach účtovníčiek  alebo ekonómiek „základných buniek“ v sociálnych zariadeniach, v obciach, v školách, sú v drvivej prevahe ženy. Na miestach, ktoré sú na väčšine Slovenska slabo platené, poddimenzované a „nervné“. Hlavne od januára do marca. X-krát odovzdávané tie isté informácie, elektronicky, či papierovo alebo oboje, x inštitúciám a nadriadeným.

Najnovšie sú to zmeny vo výkazníctve, ktoré boli schválené na konci minulého roka s tým, že všetko bude konkretizované do odovzdávania I. Q. Dotiahli to vo februári. Následne o týchto zmenách školila audítorka, čo si organizácie zaplatili samé. Na margo audítorky. Robí veľmi dobrú prácu pre „základné bunky“, ktoré školí už najmenej 15 rokov. Pochybujem, že ministerskí vedia toto oceniť. Na druhej strane audítori vidia a vedia o problémoch, ktoré tieto sústavné a túto republiku k ničomu lepšiemu neposúvajúce zmeny spôsobujú. Preto by sa k týmto zmenám mali vyjadrovať razantnejšie. Na MF sú tiež niektoré osoby 25 rokov, prežili x ministrov, a z pozície svojich skúseností by sa mohli k zmenám kompetentne vyjadriť. Isteže mnohé súvisí s členstvom v EÚ, ale nechceme byť pápežskejší od pápeža?

Na vidieku, myslím tým bez Bratislavy, sa ľudia boja vyjadriť a nie to ešte protestovať. Boja sa o prácu. V Bratislave je situácia iná. Je viac možností a ľudia sa bránia tým, že menia miesta. Druhá vec je, že kádre nie sú stabilizované, stále treba zaúčať, ak má kto, a tým trpí kvalita.