Aká je to zákonnosť, keď zákony sú vládnucou mocou stavané špekulatívne a na možnosti vždy si ho vysvetliť tak, aby mohli potrestať toho, koho chcú, alebo, aby vyhovovali osobám v pozadí?
Problém odpisovania sa pre laickú verejnosť zviditeľnil teraz, pri Holienčíkovej afére s radami pre vodárov. Znovu si oceniť a znovu odpisovať už odpísané, je nieže nehoráznosť, ale podvod. O odpisoch hovorí zákon o účtovníctve aj zákon o dani z príjmov. Sú účtovné odpisy a daňové odpisy . K čomu? Dvojtvárnosť – schizofrénia.
Kto sa pohybuje v tejto oblasti, si určite všimol a užil všelijakých novelizácií v tejto oblasti. Pretože národ Slovenský je vynaliezavý, podnikatelia si veľké prerábky účtovali ako opravy a tým pádom ich hneď dostali do nákladov, tým si znížili zisk a nemuseli odviesť daň. To sa nepáčilo financministrovi, tak prišiel termín „technické zhodnotenie“.
K odpisovaniu si má organizácia vytvoriť vlastný odpisový plán. Ako môže potom vôbec existovať možnosť odpísané veci znovu ohodnotiť reálnou cenou a znovu odpisovať? Veď si se— do huby. Ako to ohodnotili pri prvom zaradení?
Odpisovanie má byť stanovené jednotne a jednoznačne pre všetky subjekty v zákone o účtovníctve, aj s odpisovými tabuľkami. Na zákon o účtovníctve nadväzujú postupy účtovania, kde je určené na ktorý nákladový účet sa účtujú odpisy. Zisk si vypočítate ako rozdiel medzi nákladmi a výnosmi a tento výsledok si , až tu by mal nastupovať zákon o dani z príjmu, zdaňujete.
A smernice v organizáciách ku všetkým zákonom, s ktorými prichádza do styku, je ďalšia blbosť.
Opisovanie celých statí zo zákona a na konci s poznámkou „čo nie je uvedené v tejto smernici, riadi sa zákonom“.
Smernica by mala usmerňovať vnútorný praktický život organizácie, stanoviť hierarchiu, organizačnú štruktúry, kompetencie, podpisové práva a obeh dokladov.