bunka

Aká je to zákonnosť, keď zákony sú vládnucou mocou stavané špekulatívne a na možnosti vždy si ho vysvetliť tak, aby mohli potrestať toho, koho chcú, alebo, aby vyhovovali osobám v pozadí?

Problém odpisovania sa pre laickú verejnosť zviditeľnil teraz, pri Holienčíkovej afére s radami pre vodárov. Znovu si oceniť a znovu odpisovať už odpísané, je nieže nehoráznosť, ale podvod. O odpisoch hovorí zákon o účtovníctve aj zákon o dani z príjmov. Sú účtovné odpisy a daňové odpisy . K čomu?  Dvojtvárnosť – schizofrénia.

Kto sa pohybuje v tejto oblasti, si určite všimol a užil všelijakých novelizácií v tejto oblasti. Pretože národ Slovenský je vynaliezavý, podnikatelia si veľké prerábky účtovali ako opravy a tým pádom ich hneď dostali do nákladov, tým si znížili zisk a nemuseli odviesť daň.  To sa nepáčilo financministrovi, tak prišiel termín „technické zhodnotenie“.

K odpisovaniu si má organizácia vytvoriť vlastný odpisový plán. Ako môže potom vôbec existovať možnosť odpísané veci znovu ohodnotiť reálnou cenou a znovu odpisovať?  Veď si se— do huby. Ako to ohodnotili pri prvom zaradení?

Odpisovanie má byť stanovené jednotne a jednoznačne pre všetky subjekty v zákone o účtovníctve, aj s odpisovými tabuľkami. Na zákon o účtovníctve nadväzujú postupy účtovania, kde je určené na ktorý nákladový  účet sa účtujú odpisy. Zisk si vypočítate ako rozdiel medzi nákladmi a výnosmi a tento výsledok si , až tu by mal nastupovať zákon o dani z príjmu, zdaňujete.

A smernice v organizáciách ku všetkým zákonom, s ktorými prichádza do styku, je ďalšia blbosť.

Opisovanie celých statí zo zákona a na konci s poznámkou  „čo nie je uvedené v tejto smernici, riadi sa zákonom“.

Smernica by mala usmerňovať vnútorný praktický život organizácie, stanoviť hierarchiu, organizačnú štruktúry, kompetencie,  podpisové práva a obeh dokladov.